Ako odfotografovať šperk, aby sa dal rozpoznať

Väčšinu práce odvedie svetlo

Šperk sa fotografuje ťažko z jediného dôvodu: je stavaný na to, aby svetlo rozvádzal. Leštený kov sa správa ako zrkadlo a fazetovaný kameň ako zväzok malých zrkadiel, takže obidva hlásia späť všetko, čo je v miestnosti. Chcete veľký a mäkký zdroj, a ten najjednoduchší je okno za zamračeného dňa alebo okno, do ktorého slnko priamo nesvieti. Položte kus na stôl vedľa skla, aby svetlo prichádzalo zboku, nie cez vaše rameno.

Vyhnite sa priamemu slnku. Je to malý a tvrdý zdroj: do lešteného kovu vypaľuje biele diery a z každej fazety robí prepálenú hviezdičku, ktorá nenesie nijakú informáciu. Z rovnakého dôvodu sa vyhnite blesku, ktorý má navyše chybu vlastnú — sedí hneď vedľa objektívu, takže kus nasvieti plocho a uprostred kameňa nechá jednu oslnivú škvrnu práve tam, kde je detail.

Pozadie, kompozícia a expozícia

Použite jednoduché pozadie v strednom tóne: sivý kartón alebo zloženú látku bez vzoru. Na strednom tóne záleží preto, že telefón meria celý záber. Položte malý prsteň na veľký čierny vankúšik a fotoaparát to vyrovná tým, že všetko rozjasní: kov zbledne do kriedova a punc sa vyperie.

Potom vyplňte záber. Prsteň zaberajúci desatinu snímky nesie desatinu detailu, takže sa priblížte, kým sa kus takmer nedotýka okrajov. Ťuknite na obrazovku na to miesto, na ktorom záleží, aby ste zaostrili, a potom posuvník expozície kúsok stiahnite nadol: mierne tmavá fotografia udrží tvar faziet aj štruktúru kovu, kým svetlá zničí oboje a to, čo bolo zaznamenané ako čistá biela, nevráti nič. Oprite si lakte alebo použite samospúšť a utrite objektív — odtlačok prsta na ňom je mäkký závoj cez všetko.

Mastnotu zotrite, ale neleštite

Mastnota z prstov je najčastejší dôvod, prečo fotografia vyzerá zahmlene, a diamant ju priťahuje obzvlášť dobre. Pár sekúnd so suchou mäkkou handričkou, ktorá nepúšťa vlákna, jej väčšinu zoberie. Pri hladkom zlate alebo platine osadenej diamantmi je bezpečná vlažná mydlová voda a veľmi mäkká kefka, s opláchnutím a osušením.

Bezpečná nie je pri všetkom. Vodu a kefky držte ďalej od perál, opálov, tyrkysu, smaragdov, koralu a od všetkého lepeného alebo podloženého fóliou, a takisto od pokovených kusov, kde drhnutie pokovenie na hranách predrie. Domácu ultrazvukovú čističku nepoužívajte nikdy, kým neviete, čo je každý kameň zač.

A neleštite. Pri starom kuse je patina v priehlbniach a zmäkčená rytina dôkazom veku a leštenie odstráni oboje spolu s vrstvou kovu. Ak kus môže byť starožitný alebo zdedený, odfotografujte ho presne tak, ako je.

Snímka punca je tá, ktorá stojí za námahu

Vyrazená značka je najsilnejší jednotlivý dôkaz, aký fotografia unesie, lebo je to výrok výrobcu alebo puncového úradu, nie úsudok zo vzhľadu. Hľadajte vnútri obrúčky prsteňa, na jazýčku alebo spodnej strane spony, na puzete náušnice a na zadnom viečku hodiniek.

Značky sprístupnia dve veci. Prvou je vzdialenosť: zapnite makrorežim, ak ho telefón má, a priblížte sa iba tak, aby objektív ešte zaostril. Bližšie už len loví. Keď sa zaostrenie nechytí, cúvnite a snímku orežte až potom — ostrý výrez je lepší než mäkký detail.

Druhou je šikmé svetlo. Vyrazená značka je priehlbeň, nie natlačená čiara: svetlo spredu ju vyplní a zrovná, kým svetlo kĺžuce po povrchu vháňa do každého ťahu drobný tieň a nechá značku vystúpiť. Nakloňte kus k oknu alebo držte malú baterku nízko a zboku a urobte niekoľko uhlov. Značku radšej odfotografujte, než by ste ju prepisovali, lebo ošúchané čísla sa čítajú chybne a výklad závisí od presných znakov.

Kameň fotografujte zboku, nielen zhora

Takmer každý fotografuje prsteň priamo zhora, a to je najmenej výpovedný pohľad, aký existuje: ukáže obrys a rozloženie faziet, a inak takmer nič. To podstatné nesie profil. Aký je kameň hlboký, čo je polovica každého odhadu jeho veľkosti. Rondista, hrubá alebo tenká, matovaná alebo leštená. Či je na spodku kaleta. Ako kameň v osadení sedí a či je osadenie vzadu otvorené, alebo uzavreté. Uzavretý spodok stojí za povšimnutie: pri starších kusoch a pri farebných kameňoch je bežný, ale môže aj skrývať fóliu alebo veľmi plytký brús a obvyklý je pri bižutérii.

Odfotografujte aj zadnú a spodnú stranu, lebo práve tam sa ukazujú spájkované švy, opravy, vymenené krapne a predraté pokovenie. Pri náhrdelníku vydá samostatná snímka spony za toľko čo snímka celého kusu.

Dajte záberu mierku

Fotografia sama osebe nemá veľkosť: prsteň, ktorý vypĺňa záber, môže byť detský krúžok aj ťažký pečatný prsteň. A keďže sa odhad karátovej hmotnosti stavia zo zmeraných rozmerov, mierka posunie čísla viac než takmer čokoľvek iné, čo môžete dodať.

Najlepším vodidlom je milimetrové pravítko položené vedľa kameňa, v rovnakej rovine a zaostrené v tom istom zábere. Druhým najlepším je minca, pomenovaná v poznámke. Pridajte ju ako jednu snímku navyše, aby čisté fotografie zostali čisté. Ešte lepšie je použiť skutočné údaje, ak ich máte: veľkosť prsteňa, vnútorný priemer pevného náramku alebo hmotnosť v gramoch z váhy, ktorá váži na desatinu gramu. Zmeraná hmotnosť premení hodnotu kovu z dohadu na aritmetiku.

Zoznam krokov

1. Zotrite z kusu mastnotu z prstov suchou mäkkou handričkou a utrite aj objektív telefónu.
2. Pripravte si miesto pri okne s nepriamym denným svetlom. Žiadne priame slnko, žiadny blesk, žiadne bodové svetlo nad hlavou.
3. Položte jednoduché pozadie v strednom tóne a bez vzoru.
4. Zaberte celý kus spredu tak, aby vyplnil záber, a ťuknutím zaostrite.
5. Stiahnite expozíciu kúsok nadol, aby si svetlá na kove udržali tvar.
6. Urobte druhú snímku zboku, s fotoaparátom vo výške stola.
7. Urobte snímku zadnej alebo spodnej strany, a ak je na kuse spona, aj s ňou.
8. Prepnite na makro, nájdite punc, nasvieťte ho pod nízkym uhlom a urobte niekoľko uhlov.
9. Urobte jednu snímku s milimetrovým pravítkom alebo pomenovanou mincou vedľa kusu.
10. Skôr než skončíte, prezrite si každú fotografiu v plnom priblížení a čokoľvek mäkké prefoťte.

Šesť až desať snímok urobených takto predčí tridsať urobených pod stropným svetlom.

Čo dobré fotografie zmenia a čo nie

Dobré fotografie posúvajú výsledok od dohadu k pozorovaniu: čitateľná značka rozhodne o kove a často aj o krajine a čase vzniku a pohľad zboku podoprie rozumný odhad veľkosti kameňa. Čo nedokážu: odvážiť kov, vyskúšať jeho rýdzosť, vidieť dovnútra kameňa ani zistiť, či diamant vyrástol v zemi, alebo v komore — na to treba váhu, klenotníka a gemologické laboratórium. Carat fotografie, ktoré dostane, ohodnotí a vypíše, čo chýba, čo je najrýchlejší spôsob, ako zistiť, čo prefotiť; ako sa čítanie skladá opisujeme osobitne.