Pravé, kultivované, alebo plastové? Skúšanie perál

Tri kategórie a falošná je iba jedna

Perly sa delia na tri skupiny a najviac zmätku pôsobí tá prostredná.

• Prírodné perly vznikli v divokom mäkkýšovi celkom bez ľudského pričinenia. Sú vzácne, takmer vždy starožitné, a väčšina tých v obehu bola navlečená pred generáciami.
• Kultivované perly vyrástli vnútri živého mäkkýša, do ktorého bolo zámerne vložené jadro z lastúry alebo kúsok plášťového tkaniva, a potom zostali vo vode mesiace alebo roky. Mäkkýš okolo vsadeného telieska ukladal perleť presne tak, ako by ju ukladal okolo prírodného dráždidla. Kultivovaná perla je pravá perla a nazvať ju falošnou je jednoducho chyba.
• Imitované perly sú guľôčky zo skla, plastu alebo lastúry potiahnuté perleťovým lakom. Nič živé pri tom nebolo.

Takmer každá dnes predávaná perla je kultivovaná. Praktická otázka, ktorá pred väčšinou ľudí stojí, teda neznie prírodná proti kultivovanej — znie perleť proti laku.

Skúška zubom a čo vám vlastne hovorí

Perleť je stavaná z prekrývajúcich sa doštičiek aragonitu ukladaných v mikroskopicky tenkých vrstvách. Keď perlou jemne prejdete po reznej hrane predného zuba, táto stavba pôsobí zľahka drsne alebo piesočnato. Sklenená alebo plastová guľôčka pod hladkým lakom kĺže ako vyleštený gombík.

Robte to zľahka, na vlastných perlách, hranou zuba, nie plochou, a perlu potom utrite. To isté vám povie, keď o seba dve perly potriete.

Na hraniciach záleží. Lepšie imitácie sa robia so štruktúrovaným povlakom práve preto, aby túto skúšku obišli, a silno leštená kultivovaná perla s veľmi jemným povrchom môže pôsobiť takmer hladko. Skúška navyše mlčí k otázke, ktorú si ľudia myslia, že kladú, lebo prírodné aj kultivované perly sú oboje perleť a oboje pôsobia drsne. Klzkú perlu berte ako dôvod siahnuť po lupe a drsnú ako povzbudenie, nie ako dôkaz.

Vývrt je najpoctivejšia časť perly

Lupa 10x a silné svetlo pri vývrte urobia viac než všetky ostatné domáce skúšky dohromady.

Pri kultivovanej perle s jadrom tam často uvidíte stavbu v reze: priesvitnú vrstvu perlete cez kriedovo biele jadro a medzi nimi jemnú tmavšiu linku. Hrúbka tej vrstvy je najväčšou otázkou kvality perly, lebo tenká sa pri otvore a po stranách šnúry predrie.

Pri imitácii sa povlak správa ako náter, lebo náter je. Hľadajte rozstrapkaný alebo lúpajúci sa okraj pri otvore, miesto, kde sa povlak nadvihol a ukázal pod sebou biely plast alebo číre sklo, a otvory, ktoré vyzerajú zaoblene alebo zľahka natavené namiesto ostro vyvŕtané. Často sa tu ukáže aj farbivo nahromadené v ústí.

Prezrite si aj celú šnúru. Tam, kde sa perly o seba roky odierajú, ukáže imitácia holé jadro a pravá perla stenčenú perleť.

Povrch, podtón a orient

Perly rastú, takže nikdy nie sú celkom jednotné. Naprieč pravou šnúrou nájdete jemné hrebienky, drobné chyby, jamky veľkosti špendlíkovej hlavičky a nepatrné rozdiely v tvare aj priemere kus od kusu. Strojovo vyrobená šnúra je guľôčka od guľôčky totožná — a práve tá dokonalosť je tým prezradením.

Dve slová stojí za to poznať. Podtón je slabá druhotná farba plávajúca nad farbou tela — ružová, strieborná alebo zelená cez krémovú — najľahšie viditeľná na okraji perly v rozptýlenom dennom svetle. Orient je premenlivá dúhovosť vznikajúca, keď sa svetlo ohýba cez mnoho vrstiev perlete, a pohybuje sa, ako perlou otáčate. Oboje pochádza z vrstevnatej stavby a lakovaná guľôčka zvládne len plochý rovnomerný lesk, ktorý sedí na povrchu a zostáva na mieste.

Hmotnosť, teplota a čo nikdy neskúšať

Dve rýchle kontroly, aj s ich hranicami. Imitácia na sklenenom základe je citeľne ťažšia než perleťová perla toho istého priemeru a plastová citeľne ľahšia, takže šnúra, ktorá v ruke pôsobí nepatrične, stojí za prehliadku. A pravé perly sú na prvý dotyk chladné a proti koži sa ohrievajú pomaly, kým plast už izbovú teplotu má. Sklo je takisto chladné, takže teplota odlíši plast od perly, nie imitáciu od pravej perly.

Čo nerobiť nikdy: žiadny oheň, žiadny nôž, žiadna kyselina, žiadne bielidlo, žiadna ultrazvuková čistička a žiadny kúpeľ na striebro. Perleť je mäkká, zhruba 2,5 až 4 na Mohsovej stupnici, drží ju pohromade organické spojivo a v kyseline sa rozpúšťa. Každá deštruktívna skúška opísaná na internete zničí práve to, čo ste sa snažili určiť. Perly sa navliekajú na hodváb, ktorý parfum, lak na vlasy a pot sústavne rozkladajú, takže sa nasadzujú posledné a skladajú prvé.

Akoya, sladkovodné, juhomorské a tahitské

Kultivované perly pochádzajú z rôznych mäkkýšov v rôznych vodách a typ určuje vzhľad aj cenu.

• Akoya — morské, pestované v Japonsku a Číne, zvyčajne 6 až 9 milimetrov, veľmi okrúhle a ostro odrážajúce, biele alebo krémové s ružovým či strieborným podtónom. Majú jadro, takže vrstva perlete je pomerne tenká.
• Sladkovodné — pestované v slávkach, drvivou väčšinou v Číne, zvyčajne vypestované len z plášťového tkaniva, a teda z plnej perlete. Širšie rozpätie tvarov aj prírodných farieb vrátane broskyňovej a levanduľovej.
• Juhomorské — najväčšie, zhruba 9 až 16 milimetrov, z Austrálie, Indonézie a Filipín, biele, strieborné alebo prírodne zlatožlté, s hrubou perleťou a mäkkým saténovým leskom.
• Tahitské — prírodne tmavé perly z Francúzskej Polynézie, v sivej, zelenej, baklažánovej a v zmiešaných tónoch zvaných pávie.

Farbené sladkovodné perly sa za tmavé perly vydávajú neustále. Prírodná tmavá farba je naprieč jedinou perlou nerovnomerná a zložitá, kým farbivo vyzerá ploche a hromadí sa pri vývrte.

Čítajte šnúru, nielen perly

Uzlíky medzi perlami sú známkou kvality, nie ozdobou. Uzlík bráni perlám v tom, aby sa o seba odierali, a znamená, že pri pretrhnutí nite prídete o jednu perlu namiesto o päťdesiat. Dobré šnúry sú uzlované medzi každou perlou a každý uzlík sedí tesne pri vývrte. Lacné imitované šnúry bývajú bez uzlíkov, hoci niektoré sa uzlujú práve preto, aby vyzerali správne.

Dôkazom je aj spona. Šnúra dobrých kultivovaných perál sa takmer vždy končí zlatou alebo striebornou sponou, často puncovanou, lebo vážnu šnúru nikto nedokončí pokoveným obyčajným kovom. Odfotografujte sponu z oboch strán, ako opisuje náš návod ako fotografovať šperky.

Hodváb sa naťahuje a špiní. Často nosená šnúra sa bežne navlieka nanovo každý rok alebo dva a tá, ktorej niť viditeľne prevísa, by sa dovtedy nosiť nemala.

Čo by vec naozaj rozhodlo

Imitáciu zvyčajne spozná za minútu ktorýkoľvek klenotník s lupou. Prírodná proti kultivovanej je iná vec a spoľahlivá odpoveď existuje jediná: röntgenová rádiografia v gemologickom laboratóriu. Snímka ukáže vnútornú stavbu — v jednom prípade pevné jadro pod perleťovou škrupinou, v druhom sústredné rastové krúžky okolo nepatrného stredu — a zvonka to neprezradí nič. Laboratóriá ako GIA používajú aj röntgenovú fluorescenciu na oddelenie sladkovodného materiálu od morského a spektroskopiu na odhalenie farbiva.

Z fotografie vie Carat určiť šnúru ako perlovú, uviesť typ, tvar, lesk a stav ako pozorovania a označiť potiahnutú guľôčku tam, kde snímky ukazujú zlyhávajúci povlak. To, čo vráti, je odhad, a na otázku prírodná, alebo kultivovaná znie poctivá odpoveď zo snímky neznáme. Ak by šnúra mohla byť prírodná — zdedená, bez dokladov, nezvyčajne jemná — laboratórny posudok sú peniaze, ktoré stoja za vydanie.